Zúfalý či zatrpknutý je chudobný na nádej a zmysel života.
Povrchný je samookradnutý o hlbšie vnímanie.
Bieda je aj citovať bibliu, a správne to nepochopiť.
Kázať o milosrdenstve a hneď potom odsudzovať.
Škodoradostnému akútne chýba radosť, detsky úprimná.
Konzumizmus je chudoba na obetu.
Strkanie hlavy do piesku, aby sme nevideli chudobných.
A prepchávať sa až do prasknutia?
Mať spotrebu 2000 eu/mesačne a súrodenca so 62 eu?
Konformizmus zas chudoba na tvorivosť. Ďalší gýč?
Servilnosť je veľká bieda. Klaňať sa trápnej modle?
Vonkajšie bohatstvo môže zakrývať biedy vnútra.
Sebaľutovanie sa, to je chudoba na zdravé sebavedomie.
Povyšovanie sa, to je chudoba na zdravú dôstojnosť.
Egoizmus - zbedačené a vykradnuté srdce. Slepota ducha.
Žiarlivosť, čo iné než veľký strach o stratu toho „môjho.“
Ktoré nie je vôbec moje.
Závisť, čo iné, ako zúfalé obdivovanie úspechu iného.
Ale aj: Nepochopenosť. Neprijatie. Nevďačnosť. Krutosť.
Bezcitnosť. Náhlenie sa. Nekultúrnosť. Naštvanosť. Primitívnosť.
Vidieť smietku v inom oku, a vo svojom brvno nebadať...
To a mnohé iné sú otrasné výkriky hroznej biedy mnohých,
ktorí navonok vôbec nemusia byť chudobní.
